Dokonalé miesto pre život

Autor: Andrej Buday | 1.9.2006 o 14:06 | (upravené 31.5.2010 o 16:52) Karma článku: 3,48 | Prečítané:  1545x

Ako byť na takomto mieste a nemilovať ho. Dúfam, že tento článok sa stratí čo najrýchlejšie v archívoch  blogovania, pretože miesto kde som strávil posledne 2 týždne je rajom na zemi.

Akože to nie je úplne raj na zemi. Aj tu musí človek pracovať, mať starosti a všetko čo k životu a existenčnému prežitiu patrí.
Osobne mám o Anglicku veľmi zvláštnu mienku, ale tento ostrov mi navždy ostane v mojom srdci, ako niečo úžasné.
Ako všade v Anglicku aj tu sa stretnete s istými náznakmi na váš pôvod a krajinu kde ste vyrastali. Taktiež ani tento ostrov nie je výnimkou v slávnom britskom clubingu.
Ale ak sa prenesiem cez to všetko, nič zle ma tu nestretlo.
Čo by som ešte napísal ? Aha, ja som zabudol - tie dobre veci čo som si všimol.


1. Všade je tu pekne. Akože u nás niežeby nebolo, ale nie tak úplne. Anglická krajina, anglické hospodárstva, anglické pamiatky, anglické hrady, anglické parky. To všetko dáva krajine výraz Anglicka. Miestami sú tu Vikingské pohrebiská, Anglosaské kríže, megality, alebo len kamenné základy budov. Kostoly sú iné, domy sú iné, cesty sú iné. Všetko je udržiavané. Jednoducho severozápad Európy.
2. Iná kultúra. Je tu pekne aj preto, lebo tu niesu všade rozhádzané odpadky. Pokojne to označím ako najčistejšie miesto planéty kde som bol (okrem púšti). Aj keď niekedy Angličania sami na seba kričia you pigdog, s čim sa dá len súhlasiť, tu takýto ľudia niesu.
Ľudia sú zdvorilí, milý, slušne vychovaný. Aj tu už vidieť márnotratnosť a nevychovanosť mladej generácie. Ale otázka znie, kde nie ? Najviac ma prekvapila ta slušnosť v doprave. Neopísateľné. Ani raz za môj pobyt som nepočul klaksón. A stačilo sa len priblížiť k priechodu pre chodcov a doprava sa zastavila.

3. Doprava je kapitola sama o sebe. Na ostrove nie je obmedzená najvyššia povolená rýchlosť. Takže ak ste mimo mesta kde je rýchlosť obmedzená na 40km/h, môžete si to po úzkych cestách páliť aj 220.
4. V nedeľu tu nezvonia zvony každú hodinu ako kdekoľvek na Slovensku. Naopak. Kostoly sú, aj sa do nich chodí, ale nemusí sa pri tom robiť veľké haloooooo ako pri búchaní na bubon v cirkuse.
Základ je rodina. To je najdôležitejšie čo v živote máte. Oni to vedia. Preto sa radšej ako v slnečnú nedeľu zasvätenú Bohu vyberiete s celou rodinou na piknik do prírody a spoločne sa naobedujete. To je väčšinou niekedy okolo 16:00, ale aspoň lepšie chutí. Na tom ostrove jednoducho pocítite lásku a puto rodiny.

5. Anglický humor a kuchyňa nie sú práve tými najvydarenejšími vecami na svete. Na druhú stranu, človek aspoň získa plno nových skúsenosti o tom, čo všetko je možne v trúbe piecť a že je vždy čas na malý úsmev.
6. Ak ste videli film čokoláda viete, že život si treba aj osladiť. Robia tam zmrzlinu, (podotýkam že pre nich normálnu), o veľkosti 4 vašich pästí. Teraz sa pozrite na svoje ruky. Zovrite ruky v päsť a vynásobte 4. Toto je veľkosť normálnej zmrzliny ktorú lížete pri pohľade na pláž.
7. A to najdôležitejšie - žiadna kriminalita. Možno takých 0,005 promile, ale aj tak som si toto číslo vymyslel. Najhoršie čo sa vám môže stať je, že dostanete pokutu za zlé parkovanie alebo stratíte peňaženku. Ta sa na 50% vždy nájde.
Tam sa jednoducho nič zle nerobí, pretože každý každého pozná. Napr. – keď som tu stopoval, zastavilo mi 15 auto. Nevymýšľam si . 15 auto.

8. Podnebným bonus. Anglický travnik nie je ničim výnimočným. Jednoducho tráva len vyrastie do určitej výšky a potom stop. Netreba ju ani kosiť.
Počasie nie je nič extra, ale po čase je to normálka. Keď si človek zvykne na system prší, slnečno, prší, slnečno je to v pohode. Rastlinám sa darí vynikajúco. V skleníkoch sa dá pestovať aj paprika a paradajka.


To o aký ostrov ide, alebo jeho meno nepoviem . Pretože už samotná zmienka o ňom je dosť riskantná. Prilákalo by to mnoho zvedavcov, zblúdilé duše a čumilov. A to je presne to, čo nie je v mojom záujme. Chcem aby ostrov ostal, taký aký bol. Naveky.
Preto nebudem ani písať žiadne zážitky z tohto ostrova. Ešte by som sa preriekol a bolo by po paráde. Pridám len jednu fotografiu z prístavu.


duglas-port.jpg

Tento blog bol napísaný pri západe slnka na blokový papier z tlačiarne Štefana Harčára v Prešove; ceruzkou z Tesca ktorú im darovala mama keď som odchádzal; na lavičke s výhľadom na ostrov a prístav, ktorá bola venovaná Dore Isabele Timansovej milujúcej tento ostrov.


Slnko zapadlo, je mi zima. Idem domov, od Írska tiahne studený vietor.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Takto sa to robí, do psej matere! (komentár)

Ak ostatný skríning niekomu pomohol, boli to starostovia a primátori.

Režisér Vinterberg pre SME: Film Chľast ma po smrti dcéry zachránil

Vyrastal medzi hipisákmi, tí mu dovolili všetko.


Už ste čítali?